Snvsdr dhe/Example texts: Difference between revisions

From Deschuwiki
Jump to navigation Jump to search
(òpe)
 
(→‎gó boy jv omthea boy jv bhv: linebreak shrinking)
Line 5: Line 5:




jv́ kr bhv vhb fē moy jv́ bhe boý r̀mm̄ob.
jv́ kr bhv vhb fē moy jv́ bhe boý r̀mm̄ob.<br>
 
jv́ omthe fē dry rd vnme. nv̄ fē brsy mrr̄rb. fē nvsdrsvny me ge:<br>
jv́ omthe fē dry rd vnme. nv̄ fē brsy mrr̄rb. fē nvsdrsvny me ge:
"jv bhv! srby jv em fē gv! v́ny jv ema nvsvdkhr fē rby jv me.<br>
 
mé fē rbsdry svdkhr vny po rm oby jv em. svd fē br go. mò mō jvv̄oll̄jo gō!"<br>
"jv bhv! srby jv em fē gv! v́ny jv ema nvsvdkhr fē rby jv me.
ŕdy vnme no nv̄ jv bhv fē pv́svdkhr. pó mr fē dv bvsbo. nv̄ ŕm fē doy ehp mo dhe.<br>
 
jv́ omthe fē dò fē r̀m òbmŕ nv̄ r̀mm̄y òb no. nv̄ jv bhe fē drsnvsjosomrm.<br>
mé fē rbsdry svdkhr vny po rm oby jv em. svd fē br go. mò mō jvv̄oll̄jo gō!"
srdy vnme no fē rbsy nvsdr vnme ge:<br>
 
ŕdy vnme no nv̄ jv bhv fē pv́svdkhr. pó mr fē dv bvsbo. nv̄ ŕm fē doy ehp mo dhe.
 
jv́ omthe fē dò fē r̀m òbmŕ nv̄ r̀mm̄y òb no. nv̄ jv bhe fē drsnvsjosomrm.
 
srdy vnme no fē rbsy nvsdr vnme ge:
 
r̀dsrb cv nv̄ srd vn cv nv̄ cv̀
r̀dsrb cv nv̄ srd vn cv nv̄ cv̀



Revision as of 21:52, 24 April 2024

gó boy jv omthea boy jv bhv

- mùt bòki-pi lán àmkíwe-ip bòki-pi lán zèu

vn https://docs.google.com/document/d/1pUfQSlrt61W2hEWPsjfqG6YafxXyzOciYHnd0vgIEnw


jv́ kr bhv vhb fē moy jv́ bhe boý r̀mm̄ob.
jv́ omthe fē dry rd vnme. nv̄ fē brsy mrr̄rb. fē nvsdrsvny me ge:
"jv bhv! srby jv em fē gv! v́ny jv ema nvsvdkhr fē rby jv me.
mé fē rbsdry svdkhr vny po rm oby jv em. svd fē br go. mò mō jvv̄oll̄jo gō!"
ŕdy vnme no nv̄ jv bhv fē pv́svdkhr. pó mr fē dv bvsbo. nv̄ ŕm fē doy ehp mo dhe.
jv́ omthe fē dò fē r̀m òbmŕ nv̄ r̀mm̄y òb no. nv̄ jv bhe fē drsnvsjosomrm.
srdy vnme no fē rbsy nvsdr vnme ge:
r̀dsrb cv nv̄ srd vn cv nv̄ cv̀


lán gʉ̀ɻ zèu γoàɻ li nòlpi lán zèu li bòki-pi íjo-pi èkep-la-ìkop.

lán àmkíwe li zònpi nós dànmé. nat li nòs-án bèke-la-nòp. li nàt-án(zòn)-án(dàn)-pi mé gʉ̀:

"lán zèu! án nòppi lán èm li mùt! tánpi lán èm-ip nàt-án(àsan)kón li nòppi lán mì.

mé li nòp-án(zòn)pi án(àsan)kón dànpi póki bèke ìkoppi lán èm. án(àsan) li bòn zùl. nòl nol làn-la-ɔ̀ɲ-la-ɰɔ̀ sul!"

nóspi dànmé dà nat lán zèu li sím-án(àsan)kón. póki bèke li nàsa zìm-án bòki. nat ékep li dàupi wés mà gìwe.

lán àmkíwe li dàu li bèke ìkop-ékep nat èkep-la-pi ìkop dà. nat lán zèu li zòn-án(nàt)-án(ɰɔ̀)-nòl-ékep.

án(nòs)pi dànmé dà li nòp-án nàt-án(zòn) dànmé gʉ̀:

zòn-án(nòp) ɟɛ̀ŋ nat án(zòn) dàn ɟɛ̀ŋ nat ɟɛ̀ŋ


lan tawa ala sewi sewi ala li jo e lan sewi li poki e ijo pi kepeken<-la-(jo insa)<

lan lon kiwen li sona e sona tan mi. ni la sona pi kepeken-la-pona. ona li pana sona tan mi pini:

"lan sewi! pona pi lan sina li mute! ijo tan lan sina pi pana pi nasa kon li pona e lan mi.

mi pona tan sona pi nasa kon tan poki kepeken pi lan sina. nasa li pona suli. ma la lan-la-(sina ala)-la-ala a!"

sona tan mi pini la lan sewi li open nasa e kon. poki kepeken li tawa open pi poki. ni la kepeken< li tawa ijo anpa ma kiwen.

lan lon ma li tawa li kepeken-poki kepeken< la kepeken<-la-(poki< pini). ni la lan sewi li sona e pana pi ala pi jo kepeken<.

sona tan mi pini li pona< tan sona pi tan mi kama:

sona pona< pona ala la sona tan pona ala la pona ala